Prevodovky sa neustále vyvíjajú a plusy či mínusy, ktorými by zástancovia manuálnej či automatické prevodovky mohli argumentovať, už nemusia celkom platiť.

Radiť či neradiť? Nad touto otázkou sa Hamlet zamýšľať nemusel. Vyberať si medzi automatickou a mechanickou prevodovkou si dlhý čas nemuseli ani naši motoristi, pretože manuál absolútne dominoval. Dnes to tak už nie je, s pokrokom techniky sa automaty stále viac dostávajú aj na náš trh a do osobných automobilov.

Automatická prevodovka je pre mnohých synonymom pohodlia, ktoré sa začína spájať už aj s pojmom stále viac využívaného elektromotora, ktorý môžeme vidieť aj v autách.

Nie je to však vždy pravda, najmä staršie automaty niekedy pracujú podstatne horšie a vodičom život namiesto uľahčenia skôr strpčujú. Otravou môže byť aj manuálne riadenie, ktoré vyžaduje viac práce. Vie sa však odvďačiť lepšou kontrolou nad automobilom a väčšinou priaznivejšou spotrebou.

Čo je to automat a manuál?

Manuálna prevodovka znamená manuálne radenie jednotlivých prevodových stupňov v závislosti na rýchlosti automobilu a otáčkach motora. Vodič má k dispozícii radiacu páku a spojkový pedál a radenie prevodových stupňov je na jeho uvážení.

Medzi hlavné typy prevodoviek patria aj bezstupňové prevodovky, ktoré nemajú pevné prevody. Prevodový pomer vedia však variabilne meniť. Používajú sa ale pomerne málo.

Cez storočná história

Prvé automobily prevodovky nemali, kľukový hriadeľ motora bol priamo pripojený na pohon kolies. Tento systém sa však ukázal ako veľmi nevýhodný a inžinieri hľadali možnosti, ako ho vyriešiť. S prvou prevodovkou prišla v roku 1894 dvojica Francúzov Louis-Rene Panhard a Emile Levassor.

Text: PR