Svet nás naučil, že zaťažovať ľudí našimi problémami a fňukaním nad starosťami zaváňa slabosťou. Vnútil pocit predstierania, ako je všetko v poriadku, hoci to tak vôbec nie je. Nebojme sa priznať si, že veci sa nevyvíjajú spôsobom, akým sme si želali a nádejali sa. Naučme sa pozrieť pravde do očí a neklamať samým sebe.

Človek je tvor omylný. Uvedomiť si, že veci, ktoré nás trápia, vôbec nie sú ideálne, je základom procesu ich riešenia. Nemajme strach o nich hovoriť. Ak o niečom hovoríme, rozprávajú za nás myšlienky, ktoré sa nám preháňajú v hlave a živo o nich uvažujeme. Pomôže nám to oveľa viac, ak si priznáme čo je vo veci.

Takže nezabúdajme, že sa nemáme báť priznať si, že veci sa nevyvíjajú spôsobom, akým sme si želali a nádejali sa. Naučme sa pozrieť pravde do očí a neklamať samým sebe. Preto majme na pamäti: Nie je hanbou priznať si, že situácia, veci nejdú podľa našich predstáv a následne o nich hovoriť.